V dnešnej dobe máme ľahší prístup k informáciám, ako kedykoľvek predtým. Vďaka technológiám, vieme lepšie merať, analyzovať, modelovať. Paradoxom tejto doby je, že i keď máme k dispozícii ohromné množstvo informácií a je veľmi náročné sa v tom vyznať a tieto data správnym spôsobom využiť. Tento paradox môže byť a podľa mňa aj často je (hlavne v demokraticky fungujúcom systéme) paralyzujúci.

Akú veľkú hrozbu pre nás znamená globálne otepľovanie a čo to pre nás bude znamenať do roku X? Ako žiť „zdravo“? 

Toto je len príklad dvoch tém,  ktoré nie je technicky možné interpretovať presne  a) Jednak neexistuje postup presného merania a simulácie b) Aj keby také niečo bolo reálne možné, ich vyhodnocovanie by znamenalo pre každého človeka, alebo skupinu ľudí vyvodenie minimálne ľahko odlišného záveru a následne hľadania zhody.

Príklad rozdielne pohľady pre b) by boli ( a ďalej by sme a mohli baviť o tom, či sú tie názory skutočne až tak vzdialené)

a) zachrániť zvieratá a diverzitu, alebo zachrániť ľudstvo a udržať jeho rast?

b) dôchodca chce lepšie zdravotníctvo (lacnejšie lieky, profesionalitu a odbornosť v zákrokoch a starstlivosť). Niekto iný zase vidí riešenie v investíciach do prevencii (pretože má to šťastie, že ho staroba ešte len čaká).

Túto zhodu na riešení by som nazval rámcovo správne riešenie. Nie je to najlepšie riešenie, ale riešenie, ktoré nás vie posunúť ďalej a umožňuje nám sa pohnúť smerom k riešeniu daného problému a možnosť urobiť súbor konkrétnych rozhodnutí, ktoré budú smerovať k potrebným krokom a a činnostiam a to napriek akceptovateľnému riziku ( i kompromisu) , že to zďaleka nebude dokonalé. A ešte raz by som zdôraznil – ktoré budú smerovať k potrebným krokom a činnostiam. 

Je lepšie akceptovať chybovosť, snažiť sa z nej poučiť (a vytvoriť si mechanizmus pre priestor na takúto reflexiu) ako sa snažiť hľadať dokonalé riešenia a presné odpovede. Samozrejme to myslím obrazne. Často je, bola a bude presnosť totálne nevyhnutná.

Som veľký fanúšik faktov. Ale absolútna faktografickosť paralyzuje a istú mieru nejasnosti i chybovosti treba akceptovať.  Aj keď konsenzus v podnikaní považujem za jedno z potenciálne najväčších rizík, na spoločenskej úrovni verím v kompromisy. Najsprávnejšie riešenia sa budú presadzovať ťažko – už len pre to, sa málokedy zhodneme na tom, čo je najsprávnejšie a preto treba niekedy ustúpiť, aby sme sa mohli posunúť ďalej.

V každom prípade – ja vám do roku 2020 prajem čo najviac rámocovo správnych rozhodnutí!

Ritmus